reklama

"Chlieb" náš každodenný

Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je láska, rozkoš svätá... Je – vidím, cítim – prameň života... Môj pokrm drahý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

  Nie, neľakajte sa, nepreskočilo mi, ani iným spôsobom som sa nezbláznila. Len sa mi dnes ráno – ako mnohokrát predtým – táto myšlienka vybavila pred očami. Vidím ju jasne napísanú v mojom starom školskom zošite, detsky kostrbaté písmo na zažltnutom papieri, machuľa od atramentu a nápis III. B. Bolo to dávno; oj, ako dávno to len bolo!

 Sedím v autobuse, cestujem do práce a... Čo s tým má spoločné Hviezdoslav? Nič. Vlastne – všetko. Tieto slová ujka Országha ma sprevádzali celou mojou cestou za vzdelaním, slovenčinárka nám ich dlhé roky otĺkala o hlavy, a hlavy o lavice, ak sme na ne zabudli. Veru, melódiu rodnej reči som mala bez jediného falošného tónu hlboko uloženú v šedých bunkách. Ktovie, čo sa s nimi stalo. S melódiou, i s bunkami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žiaľ, určite neprešli na moju deväťročnú dcéru, ktorá včera zase doniesla trojku z diktátu a so slzami v očiach sa ma spýtala: „Mami, čo sú to pomyje?“ Prekvapene som na ňu hľadela, ako stojí uprostred kuchyne so zošitom v ruke a kriví ústa v snahe neplakať. Položila zošit na stôl a ja som v červenom mori chýb našla to nešťastné slovo – pomie. Chcela som sa rozosmiať, ale to by detská tvárička a srdiečko sotva zniesli. Tak som jej veľmi vážne vysvetlila, že pomyje za tú trojku na večeru nebudú. V duchu som sa pousmiala a vrátila do reality. Teda do autobusu. Upútal ma nápis na vodičovej kabíne. Mal byť asi vtipný a súčasne aj užitočný. ,Doma by ťa nenapadlo hádzať smeti pod sedadlo.’ To určite nie, doma by ťa za to asi napadla manželka, pomyslela som si a vystúpila

SkryťVypnúť reklamu
reklama

So šálkou horúcej kávy v ruke si sadám do môjho kresla, v ktorom strávim pracovnú časť každodenného kolotoča. Kým sŕkam kvapku za kvapkou, prezerám si odkazy na stole. Pracovná verzia pozvánky, ktorú mám dať do tlače. Rukopis môjho šéfa poznám lepšie ako svoj. Beriem do ruky červené pero... „Pozývame Vás... s manželkou alebo priateľkyňou na... v areály hotela...“ Musela to byť ťažká noc. Katalóg nášho najväčšieho odberateľa. Konečne použili záber, ktorý som im doporučila. Jazykového poradcu však nie. Čo mi len nesedí na titulku „Profesionály profesionálom“? Lístok, prilepený na monitore, mi oznamuje, že mám zavolať colnicu kôli dokladom. Nuž, sekretárka tiež nemá svoj deň. S povzdychom hodím všetko do koša a začínam pracovať. Moje pracovné nasadenie však netrvá príliš dlho. O chvíľu sa zjaví pri stole kolega s kľúčom v ruke. „Nefunguje mi tlačiareň. Môžeš mi to vytlačiť? Prosím!“ hodí na mňa psí pohľad. Bez slova súbor otvorím, bez mihnutia oka opravím adresu odberaťeľa, a bez ďalších komentárov mu vrátim kľúč. „Díky, poklade!“ Veď aj máš za čo! Už pri mne stojí jeden z našich obchodných zástupcov a strká mi pod nos cestovný príkaz s výdavkovým dokladom na osemdesiatštiry eur. S potešením mu ho podpíšem. Však hubovú polievku dostane od hlavnej pokladníčky, ktorá si potrpí na takéto detaily. Pred obedňajšou prestávkou ešte rýchlo prebehnem poštu. Akýsi vážený obchodní partner žiada o sponzorský dar. Myslím, že pár príručiek slovenského pravopisu by sme im skutočne mohli darovať. Jedna priateľka sa zase pýta, či nemám cez víkend cestu do Trnavi. Odkedy Trnavčania rozprávajú mäkko?!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po úmornom dni som rada, keď sa večer môžem zvaliť pred televíziu s veľkým hrnčekom horúcej čokolády. Som unavená, v hlave mi hučí, pomaly zaspávam, keď ma preberie reklama. Absolútne nepresvedčivá žena sa ma snaží presvedčiť, že je tak šoknutá zo svojej práčky. Veru, aj ja. Nie však z práčky. Znechutene to vypnem. Kdesi pípne mobil a ja po desiatich minútach hľadania čítam manželovu esemesku: „Ahoj milacik. Vsetko slo ako po masle. Zajtra prydem domov. Papa.“

Myslím, že už viem, po kom to naša dcéra zdedila. Ľúbostné listy môjho manžela boli vždy pestré. No a čo! Hlavne, že ma lúby...

Karolína Kašparíková

Karolína Kašparíková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

čo na srdci, to na blogu Zoznam autorových rubrík:  glosyfilmy

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu