Propagandou možno nazvať proces, ktorý sa skrýva za honosným názvom Public Relationship. Neboli by to však časy vojnové, keby sa za týmto ľúbozvučným lesklým brnením neskrývalo aj čosi poetickejšie. Ak by sme chceli byť čo najvýstižnejší a odložili by sme časť slovnej zásoby obsahujúcu eufemizmy, nazvali by sme propagandu obyčajným vymývaním mozgov. Veď ako inak možno nazvať niečo, čo zasahuje naše mysle do najtemnejšej hĺbky, orie v nich nekonečné čierne brázdy a seje semená zloby či nenávisti?
Pre takého brilantného propagandistu, akým Joseph Goebbels nepochybne bol, určite nebolo priveľmi obtiažne využiť svoj zmysel pre dramatický efekt na dosiahnutie akéhokoľvek cieľa. Ak chceme dosiahnuť určitý cieľ, musíme pre neho získať masovú podporu. Ak chceme získať podporu más, musíme im ukázať odstrašujúci príklad. A potom už stačí len prezentovať náš cieľ ako prostriedok boja proti takýmto príkladom. Aké jednoduché! A Goebbels to vedel.
Isteže, cesta veľkého manipulátora bola trochu náročnejšia. Zvládol ju však bravúrne. Najskôr ovládol oznamovacie prostriedky, čo vzhľadom na jeho post ministra propagandy nebolo až také zložité. A pokračoval. Jeho vytrvalosť možno prirovnať k šialenosti vedca. Vychádzala z jednoduchých poznatkov o ľudských slabostiach a – priznajme si – aj hlúpostiach. Je totiž všeobecne známe, že masy sú ovládateľné, myseľ modelovateľná, chuť formovateľná, idey podsúvateľné. Ak máte správny návod na ovládnutie ľudskej mysle, jej vlastník nemá o ničom ani len potuchy. A môžete sa začať starať o „správny“ ideologický rast populácie.Veď „inteligentná“ manipulácia verejnej mienky a organizovaného správania či názorov ovládanej verejnosti je základným kameňom na zvládnutie chaotického vývoja spoločnosti. Propaganda nepozná hranice a jej výsledok je vždy ten istý – prepláchnutý mozog každého, kto je čo len trochu použiteľný k dosiahnutiu vytýčených cieľov.
Celých šesť vojenských rokov Goebbels tvrdo pracoval na tomto „výplachu“. Žiaľ, doslovne. Tvoril, tvoril, až takmer celkom znetvoril a spotvoril európsku spoločnosť. A na siedmy rok oddychoval. Našťastie, už v pokoji.
